Záujem o životné prostredie a snaha o zníženie nákladov na bývanie stále narastá. Problém však nastáva v tom, že mnoho ľudí nevie, čo si má predstaviť pod pojmom pasívny dom, alebo že vôbec niečo také existuje. Niektorí sa obávajú, že pasívne domy sú oveľa drahšie ako klasické stavby. Je technológia pasívnych domov zložitá a drahá? Čo je pravda a čo je mýtus?
Sú pasívne domy drahšie?
Názor, že pasívne stavby sú oveľa viac náročné na financie kvôli moderným technológiám sú poväčšine zavádzajúce. Záleží od technológie, no väčšinou je obstarávacia cena porovnateľná s cenou iných domov v danej lokalite. V súčasnej dobe nie je nereálne postaviť dom pomocou dokonalejších stavebných postupov. To že dom spĺňa vyššie štandardy nemusí hneď znamenať vyššie ceny.
Naopak, aj keď sú ceny porovnateľné, môžete ušetriť nie len na nákladoch na bývanie, ale zároveň šetríte aj životné prostredie.
Oplatí sa nákup pasívnej stavby?
Môžete si to jednoducho porovnať. Stačí keď zistíte, koľko energie spotrebujete ročne v klasickom bývaní a porovnáte to s nízkoenergetickým domom. Pasívne domy majú spotrebu energie cca 15 kWh/m2, zatiaľ čo klasický dom má spotrebu približne 90 kWh/m2.
Z uvedeného vyplýva, že ak zvolíte bývanie v pasívnom dome, vaše náklady budú 4 až 6 krát nižšie ako v klasickom dome. Ak by sme to chceli vyjadriť v peniazoch, ročne môžete ušetriť od 200 do 500 eur.
Nové smernice EU?
Jedná sa konkrétne o smernicu EPBD II. Tá hovorí, že do roku 2020 by mali byť v EU povolené len energeticky nenáročné stavby, teda stavby s tzv. nulovou spotrebou energie. Táto smernica však nie je až taká prísna, ako môže znieť. Regulácia trhu by bola určite nepríjemná a nové byty by sa mohli výrazne predražiť.
Pravdou však je, že smernica nevyhovuje skôr developerom, ktorí nespĺňajú hľadisko energeticky úsporného štandardu a museli by viac investovať do lepších materiálov, čím by sa ich stavby predražili.
Pre klientov by táto smernica mala priniesť skôr výhody ako nevýhody. Nižšie náklady na energie, väčší výber energeticky úsporných stavieb a čistejšie životné prostredie môžeme považovať za prínos.
Môže sa v pasívnom dome vetrať?
Najznámejší mýtus čo sa týka pasívnych domov je, že sa nemôžu vetrať. Je síce pravda, že majú technológiu nastavenú tak, aby sa dom vetral prevažne sám, no nikde nie je napísané, že sa vetrať nesmie.
Táto technológia sa volá „automatický systém riadeného vetrania“ a stará sa o to, aby ste nemuseli počúvať hluk z ulice a dýchať prach z vonku, pričom sa dom vyvetrá. Tento systém môžete poznať tiež pod názvom „rekuperačná jednotka“.
Medzi ďalšie jej praktické činnosti patrí to, že udržiava stálu vnútornú teplotu. Počas leta udržiava príjemnú chladnú teplotu a naopak v zimnom období bývanie vyhrieva. Rekuperácia by mala mať dobrý vplyv aj na samotné zdravie osôb v dome. Nehrozí prievan a je zaistený vždy čerstvý vzduch.
V pasívnych domoch sú tiež inštalované snímače, aby bola udržiavaná ideálna vlhkosť. Zamedzí sa tak tvorbe plesní a suchému vzduchu v dome. Rekuperácia má nainštalované filtre, ktoré zabraňujú prachovým časticiam alebo peľu dostať sa dnu. To znamená prínos čistejšieho vzduchu aj pre alergikov.
Vzhľadom na to, že rekuperácia funguje samostatne, snímače fungujú samostatne a aj ostatná technológia je viac menej riadená samostatne, netreba sa obávať obsluhy vo vlastnom dome.
Niektoré typy domov majú nainštalované aj systémy na šetrenie vody, čím sa zníži spotreba vody od dodávateľa. Systémy môžu fungovať tak, že zbierajú dažďovú vodu, ktorú prefiltrujú a následne môže byť použitá ako odpadová voda, napríklad na splachovanie alebo polievanie záhrady.