Stavba domu je individuálna záležitosť a každá je iná. Nebudem tu teoretizovať, podelím sa s vami o skúsenosti so stavaním nášho domu.
Pred samotnou stavbou
Stavať sme sa rozhodli začiatkom roku 2007. Pozemok sme mali zdedený, takže o jednu starosť (a veľkú položku) menej. Je v miernom svahu, ktorý na pohľad nevyzerá byť príliš strmý, ale boli s tým isté komplikácie. Na šírku má len 18 metrov, takže pri hľadaní vhodného typu domu sme sa zamerali na úzke poschodové domy, bungalovy sme hneď vylúčili.
Na internete sme si našli katalógový dom, ktorý sa nám zapáčil. Predtým, ako sme kúpili projekt, sme si ho v relatívne blízkej obci boli pozrieť už postavený, žiaľ, nik nebol doma, a tak sme dom videli len zvonku.
Dom bol bez garáže, projektantka, ktorá nám urobila osadenie stavby na pozemok a napojenie inžinierskych sietí, nám garáž doprojektovala, plus miestnosť za garážou, ktorá slúži ako kotolňa, práčovňa, dielňa a sklad všetkého možného. A ešte k tomu navyše nám navrhla niekoľko užitočných zmien (do kuchyne spojenej s obývačkou pridať ešte jedny dvere a mierne posunutie nenosných priečok, čím sme dosiahli zväčšenie miestností na poschodí na úkor chodby).
Povolenia a iné papiere, potrebné k stavebnému konaniu, som začal vybavovať niekedy začiatkom leta. Vedel som, že nebudeme môcť začať stavať skôr, ako momentálny úžívateľ pôdy, miestne roľnícke družstvo, nezožne úrodu, ktorá na našom pozemku dozrievala, preto som sa s vybavovaním veľmi neponáhľal, mysliac si, že mám dosť času.
No i tak som bol zaskočený, že všetko potrebné pre začatie stavebného konania som mal prakticky až koncom leta, a kým prebehlo stavebné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, bola už jeseň.
Začíname stavať
Najprv som oslovil geodeta, ktorý nám stavbu zameral na pozemok, potom mohli nastúpiť stavbári. Pri stavbe nám v mnohom pomohol svokor (vzhľadom na jeho možnosti a skúsenosti), napríklad tým, že nám zabezpečil robotníkov, prípadne sa postaral o stavebný materiál.
Na jeseň sme chceli stihnúť urobiť základy – o partiu robotníkov sa postaral svokor, na mne bolo zohnať stroj, ktorý nám vykope základy, skaly a štrk. Pri budovaní základov sa prejavila nevýhoda svahovitého pozemku: tam, kde je roh domu na najvyššom mieste, boli základy nad zemou len cca 30 cm, no protiľahlý roh bol nad zemou takmer 130 cm, čiže o toľko viac muselo ísť betónu a navážky.
Navyše, keď čo i len mierne popršalo, zo staveniska sa stalo bahnisko a ťažká technika mala čo robiť, aby sa pohla. Spomínam si na jedno betónovanie, keď plný domiešavač ešte ako-tak prešiel, ale keď chcel prázdny odísť, už mal problém a skoro nám tam zostal.
Základy a základovú dosku sme stihli len tak-tak, pri poslednom betónovaní už mierne snežilo.
Počas zimy som mal čas na vybavovanie prípojok elektriny, vody a plynu.
Na jar budúceho roku sme na pozemok doviezli stavebný materiál na hrubú stavbu, teda tehly a keramické preklady nad dvere a okná. Strop, alebo podlahu, medzi prízemím a poschodím sme po rade skúsenejších, namiesto keramických prekladov, ktoré boli v projekte, urobili z liateho betónu, hlavne kvôli lepšej zvukovej izolácii.
Ešte i počas stavby sme robili drobné zmeny, napríklad sme zbúrali už takmer hotovú priečku (nie nosnú) medzi kuchyňou a špajzou, čím sme špajzu prakticky zrušili. Novú špajzu sme urobili v pôvodne nevyužitom mieste pod schodmi, z pôvodnej špajze zostala len špajzová skriňa, ale zato máme krásne veľkú a svetlú kuchyňu.
Hrubú stavbu sme mali hotovú do začiatku leta, potom nastúpila partia robotníkov na strechu. S materiálom nám i tu pomohol svokor, ktorý od známeho zohnal podstatnú časť reziva, to čo chýbalo sme si dali narezať na miestnej píle. Po zhotovení dreveného krovu nastúpila partia pokrývačov.
Po zakrytí stavby sme pokračovali vonkajšími oknami, dverami a garážovou bránou, čím bola stavba uzavretá a mohli sme bez strachu, že nám z nej niečo zmizne, pokračovať vo vnútri. Najskôr bolo treba urobiť elektrické a vodovodné rozvody a kúrenie – na prízemí a v hornej kúpeľni podlahové kúrenie, v miestnostiach na poschodí a v garáži radiátory. Potom prišli na rad hrubé omietky a betónovanie schodišťa.
Do zimy sa urobilo plynové kúrenie a takisto sa zapojil teplovodný krb, takže v zime sme mohli už v teple pokračovať keramickými dlažbami v chodbe, kuchyni a kúpelni. V kúpelni sme dali obklady stien a nainštalovala sa sanita (wc misa, vaňa, umývadlo).
Na ďalší rok sa urobili sadrokartónové stropy na poschodí, jemné omietky a maľovka, dokončila sa elektroinštalácia (vypínače, zásuvky), namontovala sa kuchynská linka, plávajúce podlahy a vnútorné dvere. Vonku sa osadila domová čistička odpadových vôd, urobili sa chodníky okolo domu, zateplenie a fasáda domu a zábradlia na balkónoch.
Dostavali sme
A tým bol dom prakticky hotový, už sa stačilo len nasťahovať, a samozrejme, dom skolaudovať.
Kolaudácia by sa mala riešiť skôr ako sťahovanie, my sme to urobili opačne, a najprv sme sa nasťahovali a potom kolaudovali. Kolaudácia vyzerá hrozivo, ale nie je to už nič v porovnaní so stavebným povolením a papierovaním pred ním.
Ak ste počas stavby nič nezanedbali, a máte všetky potrebné doklady, nemalo by sa vám pri kolaudácii nič zlé stať. Záleží, samozrejme, na koho natrafíte, ak niekto bude silou-mocou hľadať chyby a nezrovnalosti so stavebným projektom, určite ich nájde. Aj u nás by sa nejaké nezrovnalosti našli, našťastie ich nik nehľadal.
Po kolaudácii nám bolo na obecnom úrade pridelené popisné číslo domu a bolo to, stavba bola oficiálne dokončená. Práce na dome a v okolí samozrejme ešte bolo a je stále dosť, ale to je téma na iný článok.