Trendom je zameriavať sa na ekologické opatrenia vo všetkých oblastiach. Či už ide o dopravu, oblečenie alebo bývanie, podstatou je šetrenie životného prostredia. V dnešnom článku sa pozrieme najmä na ekologické bývanie a energeticky úsporné riešenia, ktorých výstavba bude čoskoro povinná.
Smernica EU komisie by mala byť platná od roku 2020 a nariaďuje výstavbu domov s nulovou spotrebou energie. Cena novostavieb by sa mala navýšiť o približne 15%. Podľa niektorých vyjadrení je odhad 15 percentného navýšenia veľmi skeptický. Niektoré projekty sa nemusia navýšiť vôbec, pretože už v súčasnosti používajú materiály, ktoré spĺňajú podmienky novej smernice.
Nízkoenergetické domy
Hlavnou myšlienkou je nulová spotreba energií. Tie sa dajú ušetriť prostredníctvom účinnejšieho kotla či použitím kvalitnejších okien. Keď už spomíname kotol, poďme sa pozrieť na energetické straty a prečo vlastne vykurujeme.
Energetické straty
Viac ako 80% celkovej energie spotrebujeme v priemernom rodinnom dome na Slovensku na vykurovanie. Klimatické podmienky na Slovensku sú také, že v chladnejších mesiacoch musíme kúriť, čím dodávame energiu. Ak musíme kúriť znamená to, že niekde vznikajú úniky tepla čo sa nazýva energetická strata. Ak teda zamedzíme únikom tepla, v konečnom výsledku šetríme energiu.
Úniky tepla neznížime tým, že dáme handry okolo okien ako to bolo kedysi, alebo upcháme všetky prieduchy na dome. Náklady na tieto opatrenia budú vyššie. Zateplenie domu je tiež jednou z možností, avšak treba poriadne vypočítať ako zateplenie ovplyvní ostatné konštrukcie alebo samotný vykurovací systém. Únik tepla v nových domoch nastáva cez obvodové steny, aj keď spĺňajú normy. Teplo v dome uniká cez obvodové steny, otvory ako sú napríklad okná či dvere, strechou či podlahou. Môžeme skonštatovať, že teplo uniká celým povrchom domu. Avšak, najväčšia časť straty tepla nastáva pri vetraní.
Veľa závisí od tvaru domu. Z hľadiska úspory energie je výnosnejšia stavba poschodového kompaktného domu, ako členitého prízemného domu ako je napríklad bungalov. Teplo totiž stúpa nahor, takže keď budeme dole kúriť, vykúri sa nám zároveň aj horná časť.
Tepelnoizolačné vlastnosti a ich zlepšenie
Dôležité je vedieť, na aký účel má byť izolácia použitá prípadne aké by mala mať vlastnosti. Jednoduchšie a lacnejšie riešenie je myslieť na to dopredu, pretože už pri postavenom dome sú tieto zmeny veľmi nákladné.
Pre predstavu, ak máme pri stavbe na výber murivo, ktoré je o 20% drahšie, ale má lepšie vlastnosti alebo jeho lacnejší variant, určite sa rozhodnite pre lepšie vlastnosti aj na úkor ceny. Tieto náklady sa vám dodatočne vrátia približne za 10 rokov. Životnosť muriva sa predpokladá na 100 rokov, takže vám bude šetriť energie ešte dlhý čas.
Okrem ušetrených nákladoch na bývanie získate aj nezávislosť na cenách energií. Ak budete kúriť oveľa menej, zdražovanie takmer nepocítite. Ak máte radi prostredie, ďalšia výhoda spočíva v tom, že s každým ušetrením kilowatthodiny ušetríme životné prostredie.
Tepelné zisky
Pri plánovaní projektu je potrebné, zamerať sa na orientáciu okien v dome. Samotné slnko dokáže prispieť 10 až 20 % energie na kúrenie a v nízkoenergetickom dome ešte viac. Slnečné žiarenie však nie je žiadané v zime, preto je vhodné na presklené plochy počítať aj s tienením. Chladenie domu môže byť až tri krát drahšie ako vykurovanie.
Samotný pojem nízkoenergetického domu nemá pevné kritéria, čo by to malo pre nás znamenať. Za nízkoenergetické domy sa považujú stavby, ktorých potreba energie na kúrenie je menšia ako 50 kWh/m2 za rok.